Intoxikácie srnčej zveri repkou olejnou
Intoxikácie srnčej zveri repkou olejnou
Informácie o výskyte repkových intoxikácií srnčej zveri prichádzajú z poľovníckeho terénu každoročne. Preto, aj keď uvedená téma nie je nová, považujeme za účelné opísať históriu tejto alimentárnej intoxikácie, klinické prejavy, patologicko-anatomický nález pri srnčej zveri a náčrt dostupných opatrení. (Úvodný obrázok - koncentrovanie srnčej zveri v zimnom období na parcelách s výsevom repky olejnej.
V Európe sa informácie o tejto zdravotnej poruche objavili v zimnom v období roku 1986-1987 v Rakúsku Prvé správy o hromadnom ochorení a úhynoch srnčej zveri v okolí kultúr repky na území Slovenska časovo korešpondovali so spomenutými prípadmi v Rakúsku.
Pri pitvách uhynutej srnčej zveri sa zisťoval nápadne preplnený obsah bachora .
Napriek značnej variabilite klinických symptómov pri otrave repkou pri srnčej zveri, sú spoločným prejavom intoxikácie zmeny v správaní postihnutých jedincov, nápadná strata plachosti pred človekom, poruchy pohybu, apatia, strata orientácie, znížená reakcia na sluchové, zrakové a pachové podnety a pri chronickom priebehu otravy aj chorobné chudnutie a často hnačky a pri pitve sa zisťujú hemoragické zmeny vnútorných orgánov.
Otrava repkou býva aj na Slovensku jednou z častých príčin úhynu srnčej zveri v zimnom období, kedy je repka v niektorých poľných revíroch vlastne jediným dostupným zdrojom potravy. Opatrenia voči otrave repkou vôbec nie sú jednoduché a v praxi sú ťažko uskutočniteľné. Najprirodzenejším opatrením je správna výživa zveri. Dôležité je zvyšovanie celkovej úživnosti poľovného, správne vykonávaný selektívny odstrel a predovšetkým poľovnícka starostlivosť (nielen počas zimného obdobia). Všeobecne však platí, že je dôležité začať s podávaním krmiva včas, to znamená ešte pred začiatkom hlavnej zimnej prikrmovacej sezóny. Krmivá je potrebné predkladať zveri nielen v dostatočnom množstve a v kvalite, ale aj pravidelne, tak aby boli pre srnčiu zver stále k dispozícii.
Na základe súčasných vedomostí a praktických skúseností možno na záver uviesť, že zimným stratám pri srnčej zveri spôsobovanými repkou je možné predchádzať, alebo minimálne, ich aspoň obmedziť.
