Vítam Vás na stránke PZ Domovina Viničné
Slovenská poľovnícka komora
Obvodná poľovnícka komora
P e z i n o k
Šúrska č. 5 900 01 M o d r a
funkcie v Predstavenstve Obvodnej poľovníckej komory Pezinok
volebné obdobie 2019 - 2024
Predseda Obvodnej poľovníckej komory Pezinok
1./ Ing.Kamil P a j e r
Tajomník Obvodnej poľovníckej komory Pezinok
1./ B í l i k František
Predseda poľovníckej komisie Obvodnej poľovníckej komory Pezinok
1./ Ing. H u p k a Jozef
Predseda ekonomickej komisie Obvodnej poľovníckej komory Pezinok
1./ Ing. S a t k o Peter
Predseda osvetovej komisie Obvodnej poľovníckej komory Pezinok
1./ Mgr. A r v a y Ľudovít
Predseda kynologickej komisie Obvodnej poľovníckej komory Pezinok
1./ K o r i č Marián
Predseda streleckej komisie Obvodnej poľovníckej komory Pezinok
1./ Ing. F a r k a š Svetoslav
Predseda Dozornej rady Obvodnej poľovníckej komory Pezinok
1./ Š t e f l o v i č Karol
1.Člen dozornej rady : 1./ K a n k a Ľudovít
2. člen dozornej rady : 1./ Ing. T u r n e r Rudolf
Predseda Disciplinárnej komisie Obvodnej poľovníckej komory Pezinok
1./ JUDr. P o d h o r s k ý Vojtech
- Člen disciplinárnej komisie : Ing. P a v e l e k Juraj
2. Člen disciplinárnej komisie : JUDr. S o m o r o v s k ý Matej
3. Člen disciplinárnej komisie : JUDr. G r ó f Ján
4. Člen disciplinárnej komisie : Ing. P l a v ý Rastislav
Zásady zisťovania početných stavov zveri
Základným predpokladom správneho chovu zveri je spoľahlivé zistenie jej
početných stavov sčítavaním.
Zver treba sčítavať najmenej dva krát do roka. Opakovaným sčítavaním sa zvyšuje
spoľahlivosť zistených údajov.
Úspech sčítavania závisí od znalostí a svedomitosti poľovníkov, ktorý sa
vykonávajú. Pre poľovnícke plánovanie je najdôležitejšie sčítavanie zveri
koncom zimy, zisťovanie jarných stavov (k 31. marcu). Pred obdobím lovu
sa zisťujú letné kmeňové stavy. Podľa rozdielu medzi letným a jarným sčítaním
zveri sa určí plán odstrelu zveri. Správny poľovník sa neobmedzuje iba na obdobie
sčítavania, ale sleduje stavy zveri počas celého roka a všetky výkyvy zaznamenáva.
Stavy raticovej zveri sa v zime zisťujú pri kŕmidlách, podľa stôp na obnovci alebo
sčítavaním zveri pri pochôdzkach v revíri. Pri pozorovaní a sčítavaní raticovej zveri
v období ruje treba dobre poznať revír, vynaložiť čas i námahu. Z raticovej zveri sa
najťažšie sčítava diviačia zver, lebo je veľmi túlavá. Najľahšie sa sčítava zver vo
zverniciach. Stavy zveri vo voľných revíroch možno spoľahlivo zistiť iba vtedy, ak
sa v určitých oblastiach zisťujú v rovnakom čase.
Spôsoby zisťovania stavov malej zveri sa odlišujú podľa druhu zveri.
Pri zajačej zveri sa najlepšie uplatňuje metóda pásovej taxácie pomocou vzorových
plôch. Spočíva v tom, že v revíry sa určí jeden alebo viac pásov tak, aby ich plocha
tvorila asi 1/10 z celkovej poľovnej plochy revíru. Pásy sa určia bez zreteľa na
konfiguráciu terénu a na rastlinný kryt tak,aby z hľadiska rozšírenia zajačej zveri
prechádzali rovnako cez výborné, priemerné a málo zazvernené časti revíru. Šírka
pása závisí od počtu taxátorov zúčastnených na sčítaní, pričom vzdialenosť medzi
nimi nemá byť viac ako 10 – 15 metrov. Taxátori sa v rojnici pohybujú vytýčeným smerom.
Vyplašené zajace má zapisovať iba vedúci skupiny, ktorý postupuje uprostred rojnice.
Z praxe je známe, že takto získaný odhad býva vyšší, než je skutočnosť, preto od
konečného súčtu odčítame 25 – 30 %. Pri sčítavaní zajacov registrujeme súčasne stavy
jarabíc, bažantov a ostatnej zveri. V lese je sčítanie zajacov omnoho ťažšie.
Počet zajacov sa tu odhaduje podľa počtu jedincov vychádzajúcich na určité obľúbené
miesta (lesné lúky, políčka, poľnohospodárske kultúry pri lesných okrajoch ap.).
Stavy bažantov sa zisťujú tiež koncom zimy a prírastok pred odstrelom v lete podľa
zistených kŕdľov alebo párikov pomocou poľovného psa.
Kmeňové stavy jarabíc sa zisťuje koncom zimy a prírastok pred odstrelom v lete podľa
zistených kŕdľov alebo párikov pomocou poľovného psa.
ZAJAC POĽNÝ
V čase kulminácie v sedemdesiatych rokoch minulého storočia poskytovali populácie zajacov na Slovensku úlovok aj temer 350-tisíc jedincov ročne. Pokles úlovku prichádzal v nepriaznivých rokoch. Napríklad v roku 1979 sa znížil zo 134-tisíc na 24-tisíc. Za stabilné obdobie možno považovať roky 1983 až 1995, vtedy sa priemerne lovilo 51-tisíc zajacov a výkyvy neboli také výrazné. Ďalším zlomom boli roky 1996, 2003 a 2010, charakterizované veľmi nepriaznivými klimatickými podmienkami. Po týchto rokoch sa populácie už nikdy nedostali na predchádzajúcu úroveň. Od roku 2010 lovíme priemerne niečo vyše 15 tisíc zajacov ročne. Útechou je, že úlovok zatiaľ neklesol pod hranicu 10-tisíc jedincov.
Na populácie zajacov vplýva taký široký komplex negatívnych faktorov, že ani dlhé reprodukčné obdobie (január až september) a pomerne vysoký počet narodených mláďat nestačí pokryť straty na prírastkoch. Zajačia zver je dokonca obdarená unikátnou superfetáciou (schopnosť gravidnej samice zabreznúť ešte pred pôrodom), ale ani tento „bonus“ nestačí kompenzovať negatívne javy. Pritom biologický potenciál zajačice je porodiť ročne viac ako 20 mláďat, čo bolo overené v experimentálnych podmienkach. Iste, taká intenzívna reprodukcia sa vo voľnej prírode nevyskytuje, ale súčasná produkcia je v prepočte na jednu samicu z jarného kmeňového stavu len 0,19 mlaďaťa. To znamená, že ani päť samíc celkom nestačí nato, aby sme mohli uloviť jedného tohtoročného zajaca. Tento zarážajúci fakt odhaľuje problém s uvádanou početnosťou jarných stavov. Kým začiatkom 90. rokov sme lovili ročne asi 30 percent jarných stavov, v poslednom desaťročí je to menej ako 10 percent. To dokazuje, že v revíroch reálne nie je toľko zajacov, ako ich užívatelia vykazujú v poľovníckej štatistike. Na zistenie presných jarných stavov (JKS) nemáme potrebné podklady, ale ak prepočítame JKS podľa vývoja úlovku, tak početnosť zajacov nebude 160-tisíc, ale až o 100-tisíc nižšia, čo je naozaj alarmujúce.
Rovnako ako odstrel, klesá aj odchyt zajacov. Od roku 1990 na desatinu a pokiaľ ide o podiel z klovu, tak z 36 na 18 percent. Pritom z predaja živých zajacov mali užívatelia revírov finančný príjem, ktorý mohli nasmerovať do zlepšenia životného prostredia. Nie vždy sa však použili na tento účel.
Z nášho výskumu vyplýva, že hoci je reprodukcia zajacov zachovaná, výška prírastku v niektorých rokoch nedokáže zabezpečiť potrebnú obnovu populácie. V uplynulom desaťročí bol len v roku 2014 prírastok vyšší ako 50 percent, čo je hraničná hodnota pre stabilnú populáciu. Táto hodnota sa dosiahla nasledujúci rok po sezóne s vysokou mortalitou, keď sa mohla realizovať väčšia časť prírastku. To je dôkaz, že kapacita našich revírov a ich ekologická kvalita nie je schopná vytvoriť podmienky na vyššiu populačnú hustotu zajacov.
JARABICA POĽNÁ
Zlaté časy jarabice sa u nás datujú do tridsiatych rokov minulého storočia, keď sa ročne lovilo viac ako 400-tisíc jedincov. Extenzívna poľnohospodárska výroba a nízky počet predátorov vytvárali vtedy vhodné podmienky na prežívanie jarabičích kurčiat. V tom čase sa lovilo „len“ asi 250-tisíc zajacov a 40-tisíc bažantov. Postupom času sa pomery menili, v období kulminácie zajačích úlovkov v 70. rokoch sa počet ulovených jarabíc znížil priemerne na 38-tisíc ročne. Odvtedy početnosť malej zveri včítane jarabice neustále klesá...